Mestská vila navrhnutá v architektonicky významnej lokalite na Partizánskej ulici v Bratislave. Moderná stavba pre užívateľov, vyhýbajúcich sa nudnej banalite mainstreamu.
Tento architektonický návrh vznikol ako súčasť vyzvanej architektonickej súťaže. Zadaním je vybudovať prenajímateľnú rodinnú rezidenciu v podobe viacpodlažnej mestskej vily.
Lokalita sa nachádza na Partizánskej ulici v bratislavskej časti Staré mesto, v území medzi hradom a Slavínom. V minulosti bolo tvorené terasovými vinicami, ktoré sa postupne premenili na obytnú štvrť. Zaujímavý je význam lokality s riešeným pozemkom v dejinách novodobej slovenskej architektúry, ktorej viaceré dôležité stavby sa tu nachádzajú. Tri známe vily nestora slovenskej modernej architektúry profesora Emila Belluša, vrátane jeho vlastnej, sa nachádzajú v tesnej blízkosti. O pár domov vyššie je na Partizánskej ulici veľmi pekne zrekonštruované funkcionalistické sanatórium Dr. Kocha a z novšej histórie je tu aj oceňovaný rodinný dom s ateliérom architekta Jána Studeného.
Základná koncepcia nášho súťažného návrhu vychádza zo zadania funkčnej náplne stavby a zámeru urobiť stavbu konštrukčne a funkčne jednoduchú a variabilnú. Vile vytvárame zaujímavé a členité rozhranie interiéru s exteriérom vo všetkých jej podlažiach. Na úrovni prízemia je dôležitý kontakt dennej obytnej časti so záhradou, vo vyšších podlažiach vznikajú po obvode stavby strešné terasy. Skosenia nároží, pomocou ktorých sú tieto terasy vytvorené, cielene zabezpečujú súkromie jednotlivým obytným priestorom, ktoré k nim prináležia. Jednotliví užívatelia si na svoje terasy vzájomne nevidia. Smerom dohora ustupujúce podlažia, spolu so skosením nároží, stavbu opticky zmenšujú, pričom orientujú výhľad cez zasklené steny zaujímavými smermi. Princíp skosenia a lomenia pôdorysu stavby za účelom optického zmenšenia jej objemu bol mimochodom, hoci trochu iným spôsobom, použitý aj pri koncipovaní tvaru neďalekého funkcionalistického sanatória Dr. Kocha v medzivojnovom období.
Navrhnutá stavba je štvorpodlažná. Jej podlažia sa plošne zmenšujú v smere od polozapusteného suterénu až po najvyššie 3. nadzemné podlažie. Hlavným denným pobytovým a obytným podlažím je prízemie, výškovou úrovňou podlahy priamo prepojené s vonkajšou obytnou terasou a záhradou. Prízemie obsahuje ťažiskový kontakt medzi interiérom a exteriérom a to rovnocenne pre navrhovanú obytnú časť s kuchyňou a jedálenským zázemím, aj pre bazénovú halu so saunou. Vertikálnym komunikačným jadrom stavby je schodiskový blok s výťahom, okolo ktorého sú relatívne voľne a variabilne navrhnuté programy jednotlivých podlaží. Poschodie obsahuje tri apartmánovo koncipované spálne, každú s vlasným šatníkom a hygienickým zázemím a tiež zázemie v podobe práčovne s pracovnou miestnosťou. Najvyššie poschodie je navrhnuté v logike ustupujúceho podlažia. Idea samostatných spální s vlastným zázemím umožní prenajímať stavbu v prípade potreby nie ako celý objekt, ale aj apartmánovým spôsobom.
Materialita vily je navrhnutá spôsobom, vďaka ktorému dochádza k jej postupnému vyľahčovaniu smerom hore. Existujúci masívny kamenný oporný múr na hranici medzi pozemkom investora a ulicou, prechádza smerom do fasád vily s tehlovým obkladom, ktorý potom zas postupne prechádza do opticky ľahších plôch veľkých zasklených stien vyšších podlaží. Výtvarne sú fasády postavené na dialógu medzi kompaktným, tehlovým obkladom opatreným prízemím a čiastočne aj poschodím a presklenými stenami nad ním. V smere do záhrady je tehlový plášť otvorený. Zrkadlenie oblohy v zasklených stenách stavbu smerom dohora postupne vizuálne vytráca, stavba sa bude zaujímavo vnárať do obrazu oblakov nad ňou.
Na záver už len skonštatujeme očividné, náš súťažný návrh je určený užívateľom, vyhýbajúcim sa nudnej banalite slovenského mainstreamu, ktorého uplatnenie sa na trhu nehnuteľností je vlastne stále ťažšie. Novým mainstreamom je totiž čoraz viac jedinečnosť.
Autori: Braňo Hovorka, Martin Paulíny, Jakub Havlík
Lokalita: Bratislava, Partizánska ulica
Súťažný návrh: 2017
